Lonžovanie

Lonžovanie netreba podceňovať, práve naopak, je potrebné mu dodať určitú vážnosť, pretože lonžovaním, môžeme dosiahnuť uvolnenie koňa. 

Na to, aby bolo lonžovanie kvalitne vykonané, je potrebná kvalitná výstroj. Skladá sa z uzdičky, ohlávky s obnostkom, vyväzovacie vôdzky, podrušník, lonž, jazdecký bičík, bandáže.

Uzdička je uzdiaci úrístroj, používa sa pre základný výcvik jazdca ale aj koňa. Skladá sa z týchto častí a to vlastná uzdička so zubadlom, nánosníka a vôdzky.  

Vyväzovacie vôdzky sa používajú preto, aby sa dosiahol harmonický pomer medzi držaním hlavy a krku u koňa. Preto sa majú používať aj pri výcviku začínajúcich jazdco dotiaľ, kým sa nenaučia náležite ovládať koňa pomôckami. Kôň sa pomocou vôdzky dokáže stabilne priľnúť. Vyväzovacie vôdzky zabraňujú aj nežiadúcim pohybom, ako je hádzanie hlavy. Vyväzovacia vôdzka je úzky remeň, ktorý je dlhý asi 1,2 - 1,5 m. Jeden koniec má pracku alebo karabínku a je pripnutý na uzdičku, druhý koniec je prevlečený cez krúžky lonžovacieho podbrušníka alebo popod sedlový podbrušník a upevnený na pracku. Tieto vôdzky zapíname tak, aby boli v dostatočnej dĺžke do krúžkov na stranách podbrušníka a pod vôdzkou uzdičky do uzdičkových krúžkov. Dá sa to skontrolovať, tak že sa postavíme pred koňa a vyväzovacie vôdzky silno potiahneme do predu. 

Pri koňoch, s ktorými sa robí redrezúra, možno použiť tzv. holleufferské vôdzky - sú to dve vôddky s dvojnásobnou dĺžkou uzdičkovej vôdzky, vybiehajúce cez uzdičkové krúžky z najspodnejšieho bodu podbrušníka smerom zdola nahor, upevňujú sa do krúžkov prednej rázsochy sedla. 
Pri koňoch, ktoré chodia s obráteným krkom a prehnutým chrbtom, sa niekedy používa francúzska vyväzovacia vôdzka - šambón. 

Ohlávka s obnoskom má priliehať na nosovú kosť. Nánosník má tri krúžky do prostredného sa zapína lonž. Koňom, ktoré sa snažia vymyknúť sa obvod okruhu, sa lonž zapína do vnútorného krúžka, aby sa zamedzilo nežiadúcemu posúvaniu ohlávky. Nátylník a čelenka ohlávyk s obnoskom ležia nad korešpondujúcimi časťami uzdičky. Nánosníkové a lícnicové remene ohlávky s obnoskom sú nad lícnicami uzdičky. Licnisový remeň sa pevne utiahne, aby sa vonkajšia lícnica neposúvala a aby sa neporanilo oko. Účelom ohlávky s obnoskom je preniesť pôsobenie pomôcok na menej citlivú kostnú časť nosa u koňa a tak šetriť jeho papuľu. Ak nemáme náhradku ohlávky s obnoskom, musíme aspoň prackové pútko lonžu previesť zvonka cez vnútorný uzdičkový krúžok a ohlávku tak, aby opäť vyšiel nad nánosníkom. Takto bude lonž upevnený na uzdičkový krúžok  a ohlávku takým spôsobom, že bočný ťah pôsobí najmä na nánosník.

Náležitý výcvik koňa pomocou lonžovania, ktoré je aj jednou z najlepších redrezútových pomôcok, je však možný len pri použití ohlávky s obnoskom. 

Lonžovací pás alebo obrušník, ktorý sa využíva pri lonžovaní je 15 - 20 cm široký a 1,80 - 2 m dlhý konopný popruh. Ak nie je obrušník položený cez sedlo, má byť v miestach konského chrbta dobre vypchatý , alebo sa môže podložiť dečkou. 

Lonž je popruh, ktorý je dlhý 7 - 10 m a široký 3 - 4 cm. Na jednom konci má slučku a na druhom pracku so zápinkou. 
Jazdecký bič má byť taký dlhý, aby cvičiteľ mohol dosiahnuť koňa koncom šnúry. 
Bandáže sú látkové alebo aj gumové pásy, ktoré chránia a spevňujú končatiny u koňa. 

Výhody lonžovania:
  • posilňuje dôveru koňa a jazdca
  • zvyšuje kondíciu koňa
  • mladý kôň si pri lonžovaní zvyká na hlasové pomôcky
  • učí sa poslušnosti
  • posilňuje svalovú sústavu

Ako na lonžovanie?
Popísali sme si výstroj, ktorý pri lonžovaní potrebujeme. Dôležitou pomôckou je aj lonžovací kruh, ktorý si môžeme vytvoriť napríklad z balíkov slamy. Dlhý lonžovací bič slúži hlavne na to, aby sme koňa nasmerovali na kruh. 
U mladého koňa, ktorého berieme prvý krát na lonž, postupujeme takto: pomocník, ktorý pomáha pri lonžovaní, vezme koňa a dá ho na kruh, vy držíte lonžku napnutú a stojíte v strede kruhu. Pomocník pomali ustupuje od koňa a ide sa k vám postaviť, zatiaľ čo vy povzbudzujete koňa do kroku. Keď kôň kráča v kruhu, bez akýchkoľvek problémov, môžete ho dať do klusu. Môže sa stať, že zo začiatku, bude kôň veľmi rýchlo klusať, a to obmedzíme postupným spomaľovaním a prechodmi do kroku. Lonžovanie by sa malo začať na tú stranu, na ktorú je kôň krivý a ťachšie sa ovláda. Zmena smeru pri lonžovaní je veľmi dôležitá. Robíme to tak, že koňa zastavíme, otočíme ho na opačnú stranu, prepíname lonž na obnosku. Dôležité je ku koňovi pristupovať z predu, pomaličky a pochváliť ho. 

Použitá literatúra:

Dušek, J. a kol. Chov koní, vydavateľstvo Brázda, ISBN 8020903884
Adámek, a kol. Jízda na koni, naše vojsko. Vydavateľ Národní podnik Praha. 

Komentáre
Pridať komentár

Chcete sa dozvedieť viac alebo máte inú otázku ?
Napíšte nám!