Seriál: Všetko o koňoch od základov - Porozumenie a zmysly

Skúsme porozumieť koňom a ich zmyslom. 

Kone sa líšia od človeka a iných predátorov, my ľudia sme boli vyvinutý ako lovci, kone naopak, spásali všetko naokolo a sú takzvanými korisťami. Skúsme porozumieť zmyslom, ktoré majú kone, aby sa nám s nimi lepšie pracovalo a aby sme mohli vojsť do ich sveta.

Ako ma vidíš?

Už ste sa pozreli na oko koňa? Určite ste si všimli, že je dosť veľké a uložené na stranách hlavy. Zrak je u koní najdôležitejší. Kôň ma oko zložené podobne ako iné cicavce, ale je uložené inak ako u predátora. Funkcia oka je prispôsobená tomu v akých podmienkach sa kôň vyvíjal. Oči, ktoré sú u koňa uložené po stranách hlavy majú svoju funkciu a to takú, že poskytujú ,,lovenému“ zvieraťu najväčšie zorné pole, ktoré má 350 stupňov. Keď má kôň hlavu smerom dopredu, vidí čo sa deje po jeho stranách, aj keď aj oni majú svoje ,,slepé miesta“ a to sú miesta priamo pred koňom (asi jeden meter pred nosom), za zadkom a pod koňom. Taktiež kôň nevidí toľko nad seba, ako človek, ale to mu vôbec neprekážalo vo vývoji, pretože nebezpečenstvo prichádzalo z iných strán. Kone vidia fantasticky aj v šere, tak ako psy alebo mačky, v ich oku sa nachádza štruktúra, ktorá odráža svetlo, ale my ľudia ju nemáme. Nikto presne nevie do akej vzdialenosti vidia, ale keď chcú vidieť ďalej majú tendenciu nižšie sklopiť hlavu.

Haló, počuješ ma?

Tvar ucha u koňa, je ako ,,lievik“, preto kôň veľmi dobre počuje. Zvuk, ktorý sa ozýva v jeho okolí sa cez tento ,,lievik“ dostane priamo do zvukovodu. Všetci si vieme dobre všimnúť ako kôň narába ušami, keď počuje niečo pred sebou alebo za sebou. Kôň vie pohybovať ušami v 180 stupňoch. Jeho uši sú mobilné a preto zachytáva každý zvuk. Najlepšie je keď si kôň, najmä jazdecký zvykne na určité šumy a zvuky vo svojom okolí, potrebuje to správny prístup a čas. Po čase, keď kôň začuje určité zvuky a informácia sa dostane do mozgu, rozhodne sa ako bude reagovať (na váš hlas keď mu dávate povel, alebo sa bude báť napríklad šuchnutia tašky). Je to ohromujúci proces v jeho myslení, on sa rozhodne čo spraví. Kôň počuje frekvencie zvuku v rozmedzí od 40 Hz do 35 kHz. Kone sú citlivé na tón hlasu, vedia rozoznať náš hlas, či kričíme, hneváme sa alebo rozprávame s láskou a natešením. Lepšie počujú tóny, ktoré sú vyššie. Menej zaznamenávajú hlbšie tóny. Najlepšie počujú zvuky, ktoré sa pohybujú vo frekvencii od 1 – 15kHz. Taktiež ich uši vedia zaznamenať slabikovanie, výslovnosť slov a intonáciu hlasu, napríklad pri lonžovaní keď prechádzame s klusu do kroku znižujeme tón  hlasu a ,,natiahneme“ slovo (kro-ooook).

Niečo cítim ...

Čuch používajú kone v rôznych situáciach, teda najmä pri hľadaní potravy a vody, ale aj pre identifikáciu priateľov alebo nebezpečenstva, pri hľadaní sexuálnych vzťahov, pri spoznávaní územia. Dýchacie cesty sú u koní citlivé, preto sú často podráždené napríklad pri veľmi prašnom prostredí. Kôň dýcha len nosom, dýchanie papuľou je znemožnené. Pri nádychu sa prúdiaci vzduch ohrieva. Koža v okolí nozdier je jemne ochlpená a tak zachytáva prach a je ako filter. Kone majú čuchový systém vynikajúco vybavený, vedia rozoznať kto je nablízku, to im pomáhalo najmä vo voľnej prírode. Kone využívajú svoj čuch aj pri zoznamovaní sa s inými členmi stáda. Aj matky svoje žriebätká poznajú podľa pachu, pomáhalo im to vo veľkých stádach, pri hľadaní svojho potomka. Nozdry kone používajú aj pri vyjadrení nebezpečenstva, ak sa cíti v nebezpečenstve jeho nozdry sa rozšíria a on začne funieť, čo signalizuje iným členom v stáde (ale aj pri jazdení), že niečo sa mu nepáči alebo je niečo v neporiadku. Flemovanie je gesto u koňa, ktoré sa prejavuje, keď kôň zacíti pach, ktorý ho podráždi, napríklad žrebce flemujú keď cítia ruju u kobyly, typické pre toto gesto je zdvihnutie hlavy a horného pysku. Na určenie feromónov, ktoré cítia napríklad aj z výkalov, im slúži Jacobsov orgán (obsahuje čuchové bunky, ktoré sú spojené s nervovými vláknami v mozgu) tento orgán im pomôže analyzovať pach, ktorý cítia.

Ako to chutí?

Čuch a chuť sú spojené, preto, keď kôň cíti plesnivé krmivo už ho prijímať nebude. Kone vedia rozlíšiť chute, napríklad slanú a sladkú. Najviac obľubujú sladkú chuť, preto vás budú zbožňovať, keď ich odmeníte po výbornom tréningu mrkvou alebo jablkom. Majú averziu voči horkým a kyslím veciam, je to pravdepodobne s toho dôvodu, že tak chutia jedovaté rastliny, inštinkt im to napovie, že to nie je pre ich zdravie bezpečné. Vedci tvrdia, že kone majú chuťové poháriky a tak vedia rozlíšiť chute, preto si vyberajú aj krmivá, ktoré majú obľúbené. Pozitívny vzťah majú najmä k soli, pretože sodík hrá dôležitú úlohu pri tvorbe elektrolytov, ktoré kone najmä v teplom období strácajú. Pokiaľ nemajú k dispozícií minerálnu soľ alebo liz (ktorý má byť samozrejmosťou!) požierajú hlinu, ktorá je bohatá na minerály. Vôňa a chuť sú riadené pomocou troch receptorov v hlave koňa. Kone si dávajú veľký pozor čo zožerú a prehltnú, pretože nemajú schopnosť vyvrátiť potravu späť. Spásanie pastvy u koní je selektívne, vyberajú si tú najchutnejšiu časť pastvy. Pijú keď sú smädné, väčšinou sa nenapijú z vody, ktorá im nevonia, alebo respektíve cítia neznámi zápach. 

Poškriab ma

Zmyslovým orgánom hmatu je koža. Kone cítia vonkajšie podnety (chlad, teplo, tlak, dotyk alebo bolesť). Nervové zakončenia kože u koňa sú bohaté, signály odtiaľ vedú do miechy alebo priamo do mozgu. Koža u koňa slúži taktiež k sociálnemu kontaktu, komunikácii s inými koňmi alebo jedincami. Pri potení sa vylučujú cez kožu pachové látky, podľa ktorých kone vedia identifikovať členov v stáde. U zdravého koňa je srsť lesklá a hladká,  koža je pružná. Papuľou sa kone dorozumievajú, je možné vidieť ako kobyla upokojuje žriebä dotykom svojej papule, prechádza po koži žriebätka, alebo sa v stáde navzájom škrabú zubami, vytvárajú tak komfortné správanie. Kôň svojim pyskom vie rozoznať nežiadúce predmety v potrave. Kone sú rozumné zvieratá a taktiež si vyberajú komu dovolia dotyk, sú kone, ktoré sa dajú pohladkať len na krku, ako náhle sa k ním chcete priblížiť z boku alebo k slabinám už útočia, je to o dôvere. Keď vám kôň verí, nechá sa poškrabať na hlave, ušiach, bruchu a kohútiku. Medzi jazdcom a koňom je dotyk dôležitý, počas jazdenia dávame dotykom signál čo od koňa vyžadujeme. U kobýl je veľmi citlivé miesto – vemeno, najmä keď sa blíži pôrod a vy chcete vyskúšať či je vemeno naliate mledzivom, vtedy vám potrebuje kobyla veriť. Žriebätká sú citlivé a opatrné, preto k ním treba pristupovať s láskou a opatrne ich učiť vášmu dotyku.

 

 

Zmysly sú dôležité - je vhodné poznať princíp a význam zmyslov, ktoré má kôň a ako ich používa vo svojom bežnom dni alebo pri práci s jazdcom. Poznaním tejto problematiky sa naučíte pochopiť svojho koňa, čo od vás vyžaduje, čo sa mu páči, s čoho má strach ...Veľmi dôležitým poznatkom pre koniarov, je poznať fyziologické hodnoty u koní, pretože aj to nám napovie v akom momentálnom stave sa náš kôň nachádza. Taktiež by sme nemali zabúdať na psychológiu koní, ktorou sa v dnešnej dobe zaoberá dostatok odborníkov – etológov ale aj veterinárov, ktorí sa zameriavajú na správanie koní či už v ich prirodzenom alebo výcvikovom prostredí. Etológia nám napovie ako sa kone správajú medzi sebou, aký vzťah vytvárajú k ľuďom a iným jedincom.

Fyziologické hodnoty u koní

Ako sa kone správajú alebo nahliadnime do etológie

V snahe dosiahnuť maximálny a efektívny úžitok v chove koní, je potrebné usmerňovať ich chov a pracovné využitie na podklade znalostí životných prejavov a biologickým nárokov na prostredie. Stúpajúce nároky na výkonnosť koní totiž vyžadujú vytvoriť optimálne prostredie chovu a odchovu. Tým sa samozrejme zväčšuje význam etologickej problematiky a význam etológie. Dôležitosť tu hrá pracovná etológia, pretože s cieľom zlepšiť výkonnostné vlastnosti koní je zároveň nutné vyriešiť celý komplex faktorov vytvárajúcich prostredie odchovu a chodu koní.

Správanie koní a teda aj iných zvierat skúma nový biologický odbor, ktorý sa nazýva

Etológia

– v poučkovom znení sa opisuje ako biologický odbor, ktorý študuje a vysvetľuje zákonitosti správania živočíchov. Patrí medzi prírodné vedy a špeciálne zoologické vedné odbory. Označuje vedu, ktorá sa zaoberá skúmaním správania živočíchov v ich prirodzenom životnom prostredí.

Kone využívajú svoje zmysly v interakcii s prostredím. Je vhodné pre každého chovateľa a jazdca poznať prirodzené správanie koňa, pretože to vedie k lepšiemu porozumeniu jeho potrieb a tým sa zlepší vzťah medzi človekom a koňom. Dôležitosť pozorovania koňa môžeme poznamenať aj v tom, že pri trénovaní určíme jeho vrodené vlastnosti, s ktorými môžeme ďalej pracovať, taktiež pozorovanie koňa nám veľa napovie o jeho osobnosti a temperamente. Okrem vrodených vlastností a inštinktov vplýva na správanie sa koňa okolie v ktorom sa nachádza, takže získava nové vlastnosti, reaguje na podnety a učí sa.

Správanie môžeme rozdeliť na:

Všeobecnú aktivitu u koní - bežná aktivita, ktorú kone predvádzajú vo výbehoch, ako presun z bodu A do bodu B, naháňanie sa a iné.

Orientačné správanie - pre kone je orientácia dôležitá, využívali ju predovšetkým v minulosti, na správnu orientáciu im slúžia ich dokonalé zmysly, ale významnú úlohu v ich orientácii má aj pach z výkalov.

Komfortné správanie - zahŕňa starostlivosť o telo a to aj medzi inými jedincami, ako je olizovanie, škrabanie sa navzájom a starostlivosť kobyly o svoje žriebä.

Správanie, ktoré je podmienené metabolizmom - defekácia (ktorá je u koní možná aj za pohybu) a urinácia (typický postoj u kobýl s roztiahnutými panvovými končatinami a u žrebcov v zakročenom postoji).

Ochranné a obranné správanie - tento typ správania kone využívajú pri chránení napríklad svojej dávky krmiva, alebo keď matka ochraňuje svoje žriebä pred inými jedincami. Svoj ochranný a obranný postoj dávajú najavo napríklad sklopením uší a ,,zaškerením“. Medzi takéto prejavy môžeme zaradiť aj správanie, ktoré sa nazýva teritoriálne.

Agonistické správanie - sa vyskytuje najmä medzi žrebcami, prejavuje sa sklonením hlavy k zemi a sklopením uší, svojho súpera žrebec obchádza krúživými pohybmi a kosí pohľad zo spodku čo dodáva žrebcovi zvláštny výraz. Boje sa vyskytujú aj medzi kobylami môže sa to prejavovať vyhadzovaním panvových končatín a niektoré útočia aj uhryznutím.

Ďalším správaním, ktoré typické v živočíšnej ríši je správanie, ktoré ovplyvňuje rozmnožovanie a starostlivosť o žriebätá. Toto správanie je fyziologickým a morfologickým procesom, ktorého význam je v neustálom vytváraní nových jedincov a tým sa zachováva určitý druh v prírode, pri rozmnožovaní sa prenášajú rôzne dedičné vlastnosti.

Kôň je stádové zviera, takže najlepšie sa spozoruje jeho správanie v stáde. Môžeme sledovať aký je jeho postoj v skupine koní, či sa prejavuje dominantne alebo submisívne. Tieto poznané aspekty vedia ovplyvniť jazdenie a výcvik koňa. V chove koní a aj pri výcviku je potrebné pristupovať podľa potrieb, ktoré spozorujeme v ich správaní. Ohľaduplnosť a láskavosť sú dôležité pri výcviku či už v remonte alebo vo vyšších jazdeckým disciplínach. Svojim postojom a pohybom nám kôň vie napovedať či sa cíti v bezpečí a pohodlne. Emocionálny stav odpozorujeme postojom tela, ak je kôň nespokojný môže ceriť zuby alebo kopať, signálom môže byť keď sa otáča zadkom a uši má sklopené dozadu, spokojný kôň má uvoľnený postoj, odľahčenú nohu a môže potriasať ušami, ak je v strehu má hlavu dvihnutú a stojí strnulo, sleduje či sa nenachádza v nebezpečenstve, tieto a aj iné postoje tela koňa nás upozornia na jeho momentálny stav. Podľa temperamentu, ktorý sme pozorovaním posúdili vieme ako sa v daný deň správa a či je to v poriadku, vieme ohodnotiť situáciu, či sa nenachádza napríklad v apatii. Poznaním temperamentu vieme predvídať správanie pri jazdení a ako bude spolupracovať pri tréningu.

Sociálne spolužitie medzi koňmi má dokonalý systém vo vzájomnej komunikácii. Komunikácia zabezpečuje odovzdávanie informácií - erdžanie je typickým prejavom komunikácie u koní, môže mať rôzne tónové zafarbenie. Kone potrebujú kontakt s inými koňmi, alebo kontakt s človekom. Kôň komunikuje vizuálne ale aj cez dotyky a pachy. Dôležitosťou pre jazdcov a chovateľov je správne poznať ako kone komunikujú a čo nám svojim správaním chcú naznačiť.

Kvíz

Vždy je správna jedna z možností

1. Koľko dychov za minútu má byť u dospelého zdravého koňa ?

a) 8-16 dychov za minútu
b) 20-25 dychov za minútu
c) 30-40 dychov za minútu

2. Ako sa nazýva správanie koní, ktoré popisuje starostlivosť o telo ?

a) správanie podmienené metabolickými procesmi
b) komfortné správanie
c) hygienické spôsoby správania

3. Akú tepovú frekvenciu majú žriebätá po narodení ? 

a) 30-80 tepov za minútu
b) 100 – 120 tepov za minútu
c) 20- 40 tepov za minútu

4. Ako nazývame farbu koňa, ktorá je po celej srsti čierna, koža je tmavohnedá a nevyskytujú sa tam žiadne odznaky ?

a) beluš
b) sivko
c) vraník

5. Ako sa nazýva biologický odbor, ktorý popisuje správanie sa zvierat ?

a) welfare
b) etológia
c) fyziológia

6. Čo je to flemovanie ?

a) je gesto u koňa, keď zacíti pach, ktorý ho podráždi, typické pre toto gesto je zdvihnutie hlavy a horného pysku
b) je to správanie, ktoré kôň prejavuje pri súboji
c) je to gesto u koňa, ktoré používa na orientáciu v teréne


Správne odpovede
1.a), 2.b), 3.b), 4.c), 5.b), 6.a)

Text spracoval: Ing. Andrea Peterková

Použitá literatúra:

Kováčik J., Fyziologia živočíchov, Nitra 2015, vydala Slovenská poľnohospodárska univerzita,  ISBN: 9788055212906

Dušek J. a kol., Chov koní, vydavateľstvo Brádza 2011, ISBN: 978-80-209-0388-4

Novácky M., Czako M., Základy etológie, Slovenské pedagogické nakladateľstvo., Bratislava 1982.,


Komentáre
Pridať komentár

Chcete sa dozvedieť viac alebo máte inú otázku ?
Napíšte nám!