Tajomstvo úspechu vo vrcholovom jazdeckom športe

Tiež ste fanúšikom jazdeckých legiend a fascinovane sledujete ich výkony na Eurošporte? Obdivujete ich skvelú techniku, dokonalú súhru medzi človekom a koňom. Kocháte sa pohľadom na úžasné kone a mnohokrát sa čudujete ako je to vôbec možné, že sa držia na vrcholovej úrovni tak dlho... V TOP športe nie je nič neobvyklé, že športové kone odchádzajú do dôchodku v 19.-20. roku života a dokonca v skvelej fyzickej a psychickej forme. Čo je za tým?

Odpoveďou je samozrejme neskutočná drina, ale aj špičková terapeutická starostlivosť!

Fyzioterapia ponúka nielen široké možnosti starostlivosti po úrazoch alebo už vzniknutých zdravotných problémoch, ale obrovským benefitom je prevencia. Práve vďaka zaraďovaniu prvkov terapeutickej starostlivosti vo vrcholovom športe dokáže športovec podávať lepší výkon, podávať výkon opakovane v kratších intervaloch po sebe, predchádzať zraneniu a udržať sa vo vrcholovej forme oveľa dlhší čas. V jazdeckom športe to funguje rovnako. Či už je to parkúrové skákanie, drezúra, western alebo vytrvalostné jazdenie (či iné disciplíny), úspešnosť na tomto stupni FEI súťaží už limituje (okrem finančných prostriedkov) len úroveň starostlivosti o koňa a jazdca.
Vrcholový šport tlačí čoraz viac na schopnosti koňa. Bež rýchlejšie, skáč vyššie, vydrž vo figúre dlhšie, prekonaj ešte nebezpečnejšie nástrahy...atď. Dobré predispozície zvieraťa (povahové a exteriérové), rovnako ako kvalitný tréning sú pre vstup do vyššieho levelu esenciálne. Mať talent je dôležité, ten nás (spolu s finančnýcmi prostriedkami) do vrcholového športu pravdepodobne dostal. Oveľa náročnejšie je, sa v ňom udržať. Pôsobenie v jazdeckom športe na vrcholovej úrovni vyžaduje veľa času stráveného prípravou a plánovaním, rozmanitým tréningom, samotnou účasťou na súťažiach počas celého roka, pravidelnou starostlivosťou po výkone (aj doma v tréningu) a neustálu sebakritiku

Poďme sa teda pozrieť ako vyzerá starostlivosť o špičkové športové kone doma a na pretekoch s prínosom fyzioterapie.

Pohyb - kôň je celý deň v pohybe, riadený pohyb má dva krát denne, po zbytok času je vonku na pastve (ideálne), v noci v boxe. Počas pretekov bez možnosti výbehu sa okrem športového výkonu raz denne zvyknú vodiť v kroku aspoň 3x denne cca 10-15 minút, lonžovať alebo opohybovať pod sedlom. Kôň je zviera vysadené na pohyb a pre správne fungovanie jeho organizmu a psychickú pohodu potrebuje veľké množstvo pohybu! 

Chrániče a bandážovanie - Chrániče na nohy sa používajú len pri práci a tréningu kvôli riziku úrazu (bandáže len, ak je to potrebné pre väčšiu kompresiu, inak nie - vytvárajú väčšie teplo),  na voľný pohyb vo výbehu zvyknutým športovým koňom chrániče netreba (nech je kôň akokoľvek drahý, chrániče celý deň na nohe vytvárajú tlak, obmedzujú prietok krvi a lymfy, zvyšujú teplo). Bandážovanie na noc sa používa výlučne v prípade, že je potrebné končatinu prehriať a komprimovať (napr.pri chronických problémoch so šľachami, nálevkami, lymfatickýcm odtokom), k tomu už máme na trhu ale špeciálne kompresívne lymfo-návleky, ktoré sú omnoho ľahšie, priedušnejšie a elastické (so správnym napätím). Pred športovým výkonom sa chrániče nasadzujú priamo pred začiatkom zahrievania koňa, kvôli vyhnutiu sa zníženému prietoku krvi do už tak zle krvne zásobených šliach na končatinách. Po výkone sa chrániče ihneď dávajú dole (hneď ako kôň vyjde z parkúru).

Zahrievanie a vychladnutie - prevencia úrazu je samo o sebe dostatočné zahriatie koňa pred výkonom. V tréningu doma sa využíva predhriatie soláriom, následne voľný rezký krok 15 minút, až potom kôň začína pracovať (v kluse, niektorým vyhovuje začať cvalom, je to individuálne no obecne platí, že nižší ruch je energeticky menej náročný). Na pretekoch sa hlavne problematické kone (staršie kone, problémy s chrbtom, prevládajúci typ pomalých svalových vláken,..) pred nasadnutím jazdca lonžujú pre lepšie zahriatie. Po výkone nasleduje opačný postup, kôň sa necháva vyklusať a vykrokovať 15-20 minút do úplného vydýchania a uvoľnenia svalov. Po odsedlaní sa kôň (ideálne) ponechá pod soláriom ešte 5-10 minút.

Teplo a chlad - šľachy, ktorými sú pokryté končatiny koní sú dlhé úpony svalov a väzy. Práve preto, že majú malý podiel svalových buniek, sú slabo prekrvené-tým pádom sa zohrievajú pomalše a ochladzujú dlhšie oproti zbytku tela. Preto sa pred výkonom chceme vyhnúť obmedzeniu prietoku krvi nasadením chráničov príliš skoro a po výkone chrániče hneď snímame a šľachy dokonca chladíme, aby ich vysokou teplotou nedošlo k mikrotrhlinám. POZOR! Aj chladenie musí mať hlavu a pätu! Ak chladíme ľadom, tak len v prípade, že máme špeciálne návleky s kapsami, nikdy neprikladáme ľad priamo na kožu! K ochladeniu nám dobre poslúži aj prúd tečúcej studenej vody, či rôzne chladivé gély. Šľachy chladíme cca 20 minút, dlhšie to už nie je žiadúce, kvôli stiahnutiu ciev. A to všetko až je kôň po výkone vykrokovaný cca 15-20 minút (v prípade vytrvalostného športu chladíme celého koňa aj pri výkone, keď potrebujeme znížiť riziko prehriatia-tomu sa budeme venovať v inom článku). Na noc sa počas viacdňových pretekov končatiny v miestach pokrytých len šľachami natierajú Kílom s rôznymi prímesami (Arnika, magnézium,...) alebo prípravkami s podobnými vlastnosťami, prípadne sa používajú kompresívne lymfo-návleky.

Masáže a strečing - ľahká športová masáž robená ošetrovateľom je bežnou súčasťou starostlivosti. Kone sa masírujú pred výkonom v rámci čistenia a po výkone sa používajú ľahké masážne techniky s gélom aleboj olejom (Arnika, magnézium, olivový olej, ľubovníkový olej,...) a to hlavne v oblastiach, ktoré kôň aktívne používa najviac vo svojej disciplíne. V parkúrovom športe je to oblasť lopatiek a kohútika, triceps, trapéz, sedacie svaly a hamstringy. V drezúre svaly krku, sedacie svaly, hamstringy a stehenné svaly. Vo westerne hľadiac na disciplínu, ale obdobne sú partie zhodné s drezúrou. Vo vytrvalosti hlavne svaly končatín, medzirebrové svaly a svaly krku. Doplnkovo je vhodné vykonávať strečing aspoň 2x do týždňa v období aktívneho športu ako prevenciu skracovania preťažovaných svalov. Strečing sa robí vždy so zahriatymi svalmi, na mäkkom podklade, cca 30 sekúnd na jednu svalovú partiu a nikdy sa nesnažíme natiahnuť sval nasilu alebo ho dokonca pretiahnuť - spôsobíme opačný efekt, o ktorý sa snažíme.

Kontrola výstroja - Výstroj sa kontroluje pravidelne ošetrovateľom, musí sedieť perfektne. Odborníkom sa dáva prekontrolovať minimálne raz za pol roka. Pre udržanie výkonu a formy musí sedieť hlavne sedlo (inak môže brániť zdravému, či kvalitnímu pohybu a lepšiemu výkonu, spôsobovať bolesť, patologické zmeny na chrbtici, či rebrách). Sedieť musí takisto uzdenie. Výber zubadla a jeho vplyv na celý psychosomatický komplex koňa bude predmetom iného článku. Zjednodušene musí sedieť účelu a povahe koňa, inak spôsobuje blokády čeľustných kĺbov, stuhnutie šije a z toho sa problém reťazí ďalej do celého tela. Nánosník a jeho utiahnutie musí byť optimálne, inak spôsobuje tlak na tvárové nervy, pohyblivosť čeľuste a pohyb zvieraťa. V neposlednom rade je dôležité napasovanie náprsných popruhov, ktoré môžu pri nevhodnej veľkosti alebo použití brániť pohybu lopatky a skracovať tak doskok, či samotný cvalový skok. V neposlednom rade z pohľadu bezpečnosti by náprsný popruh mal byť zapnutý medzi nohami v optimálnej dĺžke, aby nebol príliš tesný, ani príliš dlhý (kvôli riziku zavadenia končatiny a následnému pádu koňa). Na FEI súťažiach sú bežné kontroly správneho použitia chráničov, šporní, utiahnutia nánosníkov, alebo "spokojnosti" koňa s typom uzdenia! (kontrola prítomnosti krvi na bokoch koňa aebo v papuli...)

Regenerácia jazdcov 
- z vlastného záujmu by mal každý jazdec venovať pozornosť aj svojim telesným obmedzeniam a venovať sa pravidelnej regenerácii, kompenzačným cvičeniam, či korigovať svoje dysbalancie. Intenzita je u každého individuálna, ak by sme chceli všeobecné merítko, nepokazíme nič, ak povieme, že každý vrcholový jazdec potrebuje aspoň raz týždenne regeneráciu bez jazdeckého športového zaťaženia, saunou, vodnými aktivitami alebo masážou. Strečing by mal patriť k základnému tréningovému dňu, hlavne čo sa týka partií dolných končatín a trupu. Pri viacdňových pretekoch je vhodné využiť aj lymfatickú drenáž pre rýchlejšiu regeneráciu namožených svalov. Raz mesačne (minimálne) je vhodné nechať skontrolovať a vyriešiť nedostatky fyzioterapeutom alebo chiropraktikom (v prípade zdravých športovcov).

Korekcia koní - zapojenie športových masáží a strečingu už sme popísali vyššie. To patrí k pravidelnej regenerácii. Okrem toho je vhodné športového koňa nechať aspoň 2-krát do mesiaca podstúpiť hĺbkovú celotelovú masáž, prípadne korekčnú mobilizáciu a prácu s fasciami fyzioterapeutom. Komplexná celotelová chiropraxia je vhodná pri dobrej starostlivosti a vyrovnanom tréningu raz za pol roka. Podľa individuálnych potrieb vrcholových športových koní ďalej používame suchú ihlu, lymfatickú drenáž, kinesiotaping, rôznu mechanoterapiu (ultrazvuk, rázová vlna, vibračné zariadenia,...) balančný tréning, atď. Vždy v réžii vyškoleného fyzioterapeuta.

Tréning - tréning koňa v každej disciplíne by mal byť v základoch rovnaký. Žiadny špecializovaný tréning (skokový, westernový, vytrvalostný,...) sa nezaobíde bez základov v drezúre. (POZOR nemýliť si s predstavou modernej drezúry!) To znamená, vedenie koňa k správnym pohybovým návykom, rovnováhe bez a s jazdcom, vnímavosti, citlivosti, stabilite hlavne panvových končatín, samotnej panvy a driekovej chrbtice, správnemu držaniu tela a noseniu sa a v neposlednom rade k dostatočnej svalovej sile. Tento tréning prebieha počas práce zo zeme, drezúrnej práce v sedle, stabilizačnom a kondičnom tréningu v teréne a samozrejme v celkovom režime držania koňa v čo najprirodzenejších podmienkach. Nepochybne veľký dôraz musí byť kladený na pestovanie sebadôvery koňa, odvahy a emočnej vyrovnanosti. Toto všetko je v malej skratke základom pre rozvíjanie sa v špecializovanom tréningu.

Trávenie - kapitola sama o sebe vyžadujúca si vlastný článok. Je nutné podotknúť najhlavnejšie a to manažment stresu vrcholovo športujúceho koňa. ”Úspech praje sýtym” by malo byť heslom v jazdeckom športe. Je treba si uvedomiť, že aj pri najlepšom tréningu kôň nemôže dosiahnuť maximálny výkon, pokiaľ tráviaci trakt nie je v poriadku. Pri náročnosti životných podmienok, častých prevozoch a tlaku kladenom  na výkon je kôň vystavovaný veľkému stresu. Ten priamo úmerne prekysľuje žalúdočné prostredie, čo vedie k vysokému riziku vytvorenia žalúdočných vredov. K tomu nahráva užívanie müsli krmív, ktoré majú vysoký obsah sacharidov, čo pre kone nie je vôbec vhodné. Naviac sa pridá nedostatok trávnatej potravy a dlhé časové obdobia bez sena (stačí pár hodín) a všetko dohromady vyústi veľmi ľahko do vredov nielen v žalúdku, ale napr. aj v čreve. Kôň trpiaci vredmi nemá chuť žrať, žerie pomalšie, nemá dosť energie, má pomalšie reakcie, trpí bolesťami, často má z toho bolesti chrbta a celkovo neprospieva. Obmedzené vstrebávanie živín navyše nabúra imunitu a s ňou ide dole vodou všetko ostatné. Toto všetko narúša nielen výkonnosť koňa, ale aj jeho fyzické a psychické zdravie a pohodu. Manažment stresu, veľký dôraz na kŕmnu dávku a typ kŕmenia by mal byť kladený nielen vo vrcholovom športe, ale aj v hobby úrovni.

Úprava kopýt - stabilita a kvalita pohybu sa nepochybne začína v mieste, kde sa telo koňa dotýka zemského povrchu a to sú kopytá. Pre optimálne fungovanie šliach na nohách, nosných kĺbov a nakoniec aj celého chrbta a krku je správna úprava kopýt nevyhnutnosťou. Korekciou kopýt sa dá riešiť mnoho problémov ako krivé končatiny u žriebät, nestabilita a luxovanie jabĺčok v kolenách, chronické nálevky šliach, blokády krčných a hlavových stavcov, nestabilita driekovej chrbtice a mnoho ďalších. Navyše nám kvalita rohoviny povie mnoho o vyváženosti stravy, vitamínov a minerálov, kvalite väziva v tele koňa a jeho stabilite. Korekcia sa robí pravidelne 4-6 týždňov, ešte predtým, než už je to nevyhnutne potrebné. U koní s mäkkšou rohovinou sa robí v ešte kratších intervaloch.

Úprava zubov - je ešte len málo známe ako zuby a ich uloženie súvisia s celým telom. To ako sú zasadené v čeľusti je v konskom tele dôležitý informačný kanál o predstave rovnosti jeho tela. Zjednodušene si možno predstaviť, že ak má kôň zuby obrúsené nakrivo, udáva to pozíciu jeho čeľusti takisto nakrivo. Z toho telo dedukuje, že to je normálne a berie to za svoju “ prirodzenú rovnosť”. Podľa toho sa celý zvyšok tela zariadi-teda pokriví. Túto predstavu o rovnosti udáva nielen postavenie zubov, ale aj jazylky, kostí lebky, krčných stavcov, hrudnej kosti, a ďalších. Zuby sú ale to, čo ako majiteľ a laik viete zaručene ovplyvniť pravidelnou starostlivosťou a privolaním zubára na korekciu chrupu. Zuby sa kontrolujú ešte pred prvým nasadením udidla, ideálne v 2 -3 rokoch. Vtedy kôň prezubuje, korektný chrup je teda veľmi dôležitý pre jeho ideálny vývin a vhodnosť do vrcholového športu (kvôli kvalite spracovania potravy a tiež už spomínanému vplyvu na zvyšok tela). V dospelosti je vhodné koňa zveriť zubárovi 1-2x ročne.

    Tieto informácie sú len malým zhrnutím toho ako to vo svete “veľkého športu” chodí. Starostlivosť sa v detailoch líši a vždy je prispôsobená individuálnym potrebám. Uvedené časové rozmedzia platia všeobecne, sú opisované vo vzťahu k zdravým koňom a jazdcom. Pri rozličných problémoch a patológiách môže byť režim výrazne iný. Tento článok je oknom do vrcholového športu, ale ponaučenie si možno vziať aj do bežného života pri rekreačnom jazdení alebo hobby športe pre zlepšenie kvality života a zachovaní zdravia našich ušatých zverencov. Každý si predsa želáme, aby nám radosť robili čo najdlhšie pri najlepšom zdraví.


Komentáre
Pridať komentár

Chcete sa dozvedieť viac alebo máte inú otázku ?
Napíšte nám!