Vychádzky do prírody sú krásne... ak viete jazdiť!

Áno, ak viete jazdiť, dokážete si ich naplno užiť a je to neopísateľný zážitok. Predstavte si ten pocit, len tak si cválať po lese, lúke, popri potoku alebo dokonca cez rieku či jazero a neriešiť pritom to, či správne sedím, či nebúcham koňa do chrbta, či ho budem vedieť zastaviť, kedy chcem a nestrachovať sa pritom, či kôň niečo vyvedie, prípadne sa mi rozbehne do rýchleho cvalu (trysk).

Keď si tak spomeniem na svoj prvý terén, ako sme len šli v kroku a ako som sa neskutočne bála, keďže naše kone nie sú zdochlinky, ako v niektorých jazdeckých školách, a veľmi chceli klusať, či dokonca cválať.

Ostatní jazdci chceli aspoň trochu poklusať, ale našťastie sme ich ukecali iba na krok (a to sme v tej dobe pravidelne jazdili už asi 10 mesiacov). Nebola som si istá sama sebou a preto aj môj kôň bol zo mňa nervózny. Tak sme sa báli navzájom samých seba.

Keďže kone sa správajú vonku vo voľnosti úplne inak, ako v ohradenej jazdiarni, je naozaj potrebné mať zvládnuté všetky základy.



Nedávno som išla so svojou trénerkou do terénu na koni, ktorého som nie tak celkom poznala zo sedla. Bol to starší koník, ale vychádzky si vedel užiť naplno a nerobilo mu problém rozbehnúť sa. Cval má veľmi pohodlný, klus nie až toľko.

Aj ten najpomalší a najkľudnejší kôň vás dokáže v teréne prekvapiť, ako rýchlo zvláda utekať a užívať si vychádzku so svojím jazdcom. Veľa rančov a jazdeckých škôl má vo svojej ponuke vychádzku do prírody.

Treba si však dať pozor na jazdecké školy, ktoré ponúkajú vychádzky do terénu s nie natoľko skúseným jazdcom (a nie dobre prijazdenými koníkmi), aby mohol viesť partiu ľudí, ktorí sedia na koni možno prvý, alebo druhý krát (bohužiaľ sa vyskytnú aj takí). To už nie je vychádzka, ale boj o prežitie, keďže kôň je zviera s vlastnou hlavou.

Väčšinou to však vyzerá tak, že „inštruktor“ vedie koňa, aby sa Vám nič nestalo. Je to síce pekné a ľudom, ktorí si chcú užiť vychádzku to úplne stačí, aj keď to nie je to pravé orechové.

Verím, že ľudia, ktorí ponúkajú takého výlety do prírody, majú kone na to vhodné, no výnimka potvrdzuje pravidlo.

Jedného dňa nás už omrzeli anglické sedlá a chceli sme si skúsiť aj niečo iné - konkrétne western. Keďže na vychádzky sa poväčšine chodí vo westernovom sedle, tak sme si dohodli vychádzku do terénu v krásnej prírode a nasadli do veľkého westernového sedla. Vtedy sme už vedeli klusať a ako tak cválať, no predsa len sme si neboli istí cvalom, tak sme to radšej nechali len na klus. Klusali sme po lúke, potom sme zašli do lesa. Samé prírodné prekážky, no výhľad naozaj stál za to. Potom sme sa spustili menším strmákom dole, no bolo zjavné, že koňom to nerobí žiadny problém a sú zvyknuté.

Cestou späť sa „vedúci kôň“, a teda kôň s inštruktorom rozcválal hore kopcom, a samozrejme všetky kone za ním. Neviem si predstaviť, ako by túto situáciu zvládol začiatočník, aj keď sa na sedle nachádza hruška, asi by mu to v tomto prípade nepomohlo. Nehovoriac o tom, že všetci jazdci mali sedlo nakrivo, lebo sa počas jazdy stále pretáčalo, čo ale nikoho nezaujímalo.

Preto si vo vlastnom záujme dávajte pozor a choďte do terénu až keď viete plnohodnotne ovládať koňa v každom chode.


Komentáre
Pridať komentár

Chcete sa dozvedieť viac alebo máte inú otázku ?
Napíšte nám!